Karlin Studios
Zostane to medzi nami
8. 8.-2. 9. 2007
kurátor Dušan Zahoranský

www.karlinstudios.cz

Adéla Babanová

Tomáš Moravec

Peter Vrábeľ

Výber prezentuje diela, ktoré majú spoločnú ambíciu ostať medzi verejným činom a umeleckým artefaktom. Výstava Zostane to medzi nami - Zůstane to mezi námi predstavuje práce mladšej generácie umelkýň a umelcov, ktorí komentujú dnešnú sociálnu štruktúru priamo z jej centra.
Práce odkrývajú politické a kultúrne paradoxy, intímne akcie a performance na hranici bežných ľudských rituálov. Časť projektov stojí na spolupráci s neumeleckou komunitou, ďalšia pre zmenu reaguje na genius loci konkrétneho miesta.
Tammo Rist a Jakob Zoche stojaci za Transnational Republik, vytvorili funkčný model virtuálneho štátu. Ich nadnárodná republika má ambíciu regulovať doposiaľ neregulovateľnú globálnu ekonomiku. Prostriedkom na to sú vlastná mena, ústava a 4176 aktívnych občanov.
Peter Vrábeľ používa politické symboly a vytvára z nich nesympatický oficiálny priestor – dočasné miesto stretnutia. Lesom nehybných štátnych vlajok prebleskuje obraz explodujúceho exteriéru.
Peter Maukš Voda predstavuje kampaň MAUKŠMAX, v ktorej spája marketingové stratégie s prezentáciou vlastných výtvarných diel. Vypracoval si vlastný rukopis a  rétoriku, ktorou sa priateľsky vnucuje publiku.
Tomáš Svoboda vystavuje korešpondenciu s kultúrnymi inštitúciami v Českej Republike. S dôslednosťou zamestnanca štatistického úradu zaznamenal svoj pokus o spoluprácu s niektorou z umeleckých galérii.
Jan Vidlička vytvoril vo svojej rodnej dedine situáciu, v ktorej priviedol skupinku teenagerov k produkcii vlastného videofilmu. Výsledkom je „home video horror“ a záznam z udalosti samotnej.
Klára Tasovská vo svojom videofilme Rekonstrukce rozoberá šarvátku dvoch amatérskych futbalových mužstiev. Obe tímy sa pokúsili pred kamerou zinscenovať konflikt, ktorý pred časom vyústil do veľkej skupinovej bitky. Rekonštrukcia skončí priateľským stretnutím a hráčov viac ako kopance kláti k zemi vlastný smiech.
Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová pre zmenu sústredili profesionálnych hráčov vlajkovej lode slovenského futbalu ŠK Slovanu Bratislava. Do rúk novodobým hrdinom umiestnili namiesto futbalovej lopty umiestnili hamletovské ľudské lebky.
Anton Čierny vo svojom foto-performance Predstavenie z roku 2002 sústredil obyvateľov svojej rodnej dediny na futbalovom ihrisku a zhotovil skupinový portrét.
G. Horáková vytvorila umelecký artefakt – obraz, ako zámienku - príčinu pre veľké rodinné stretnutie.
Dominik Gajarský vo svojom podnájme objavil opustený fotografický archív pôvodného majiteľa bytu. Z negatívov vyzväčšoval fotky pre malú komornú výstavu v byte, ako poctu činorodému inžinierovi – amatérskemu umelcovi.
Roman Štetina vytvoril sériu pohľadníc z dnes už neexistujúcich  dedín v severozápadných Čechách. Pohľadnice boli odoslané opäť na neexistujúce autentické adresy. Na výstave prezentuje tie, ktoré sa mu vrátili nedoručené späť.
Tomáš Moravec uplatňuje svoj špecifický cit pre spojenie videoobrazu s reálnym priestorom, v tomto prípade reaguje na prostredie podzemia karlinskej haly.
Lukáš Pumpr vo svojej video kompozícii zbiera, triedi a vracia miestam ich rukou písané odkazy.
Michal Moravčík zostavil extrakt estetiky domova 80. rokov a umiestnil tieto neo-bilbordy na dnešné reklamné plochy.
Adéla Babanová pracuje s jazykom rozhlasu. Vyžíva absentujúci obraz a mätie poslucháča. Vytvára fiktívne interview na pomedzí autentického a fikcie.
Vo svojom projekte On TV z roku 2004 Dorota Kenderová infiltrovala do spravodajstva komerčnej televízie a opakovane sa objavovala za moderátorom televízneho vstupu.
Viktor Frešo a Kassa Boys - zaznamenali svätú omšu, v ktorej nepatrične miništruje skupina košických výtvarníkov. Celebrujúci kňaz vyzýva osadenstvo kostola, aby sa znovu stali partnermi súčasného umenia a podporili nastupujúcu generáciu mladých umelcov.
Cieľom vystavených prác nie je získať definitívnu podobu – stať sa galerijným objektom. Pracujú s odstupom a ponechávajú si neuchopiteľný tvar. Táto poetiku nepresnosti, má podobnú vlastnosť, ako vôňa, alebo zápach, ktoré síce neviditeľné, dokážu neznámy priestor veľmi dobre zaplniť a tým popísať.

Dušan Zahoranský

zpět